Výlet na hrad Strečno.

Konečne prišiel ten dlhoočakávaný deň. So spolužiakmi a pani učiteľkou sme nastúpili do vlaku, ktorý s nami uháňal na výlet. Vo vlaku bolo veselo. Cesta nám rýchlo ubiehala. Krátili sme si ju rozprávaním vtipov. Mojej kamarátke i mne sa najviac páčilo pozeranie z okna a sledovanie krajiny. Ani sme sa nenazdali a vlak zastavil na železničnej stanici Strečno. Bolo veľmi horúco. Vystúpiť kľukatou cestou na vysoký kopec nebolo nič jednoduché. Ale tá drina stála zato. Pred nami sa objavil nádherný hrad. Na jeho nádvorí nás privítala sprievodkyňa. Rozprávala nám o pánoch, ktorí tu v minulosti žili. Najviac ma zaujal príbeh Žofie Bosniakovej, pretože pomáhala chudobným. Páčila sa mi aj hlboká studňa. Hádzali sme do nej mince pre šťastie. V hrade sa nachádzala i kuchyňa, v ktorej sa kedysi varilo. Asi rôzne pochúťky pre pánov. Cez okná hradu bol nádherný výhľad na okolité kopce. Po ukončení prehliadky hradu pokračovala naša cesta do Žiliny. Je to pekné mesto. Vyšantili sme sa v ňom pri fontánach a nakúpili suveníry. Domov som si priniesla mincu z hradu a veľa pekných zážitkov. A viete, čo sa mi v noci snívalo? Že som princezná a prechádzam sa po tom hrade.

Klaudia Kasoniová